Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1251 pod názvom Sytetkuth. V roku 1601 mala 22 domov, v súpise z roku 1657 sa uvádza ako spustošená a opustená so štyrmi neobývanými usadlosťami, ale podľa tureckého súpisu v roku 1664 mala obec 29 daňovníkov a 19 domácností. Žilo tu celkove 50 obyvateľov. Najčastejšie sa vyskytujúcim priezviskom bolo Demetre. Protestantská reformovaná cirkevná obec zanikla v roku 1725. Majetky patrili až do roku 1852 starobylému tekovskému rodu Luleyovcov z Luly a Šetétkútu. V roku 1828 mala obec 18 domov a 107 obyvateľov. Zo slobodných občanov stali sa poddaní sluhovia Zsigmonda a Rafaela Kelecsényho z Baračky, pôvodom z Nitrianskej stolice. Títo prevzali ich zadĺžené majetky. V roku 1892 bola pripojená k obci Beša. Obec sa uvádza pod názvami Všetky kúty, Setetkuth, Secke kúti, Sotétkút.
Samostatná obec bola založená v roku 1923.
Samostatná obec bola založená v roku 1923 na základe parcelovania veľkých panských majetkov grófa Kelecsénya. Usídlili sa tu rodiny z Bobrovca, Hút, Trstenného, Trubína a Uľan nad Žitavou. V roku 1927 dostala meno Jesenské. V roku 1938 bola obec pričlenená k Beši. Po oslobodení bola krátky čas samostatná, premenovaná na Jesenské údolie bola znovu pričlenená k Beši. Uznesením vlády SR zo dňa 7. januára 1992 dochádza k osamostatneniu obce Jesenské.
Po založení obce v roku 1923, keď kolonisti nadobudli istoty, že sa stali skutočnými prídelcami začali sa starať o vnútorné záležitosti kolónie. V roku 1927 obyvatelia dosiahli politickú samostatnosť a obec dostala meno Jesenské po známom slovenskom básnikovi Jankovi Jesenskom vtedajšom županovi nitrianskom. Obec patrila k obvodnému notariátu v Beši a štátom bol ustanovený cezpoľný poštový doručovateľ. V obci bola zriadená jednotriedna štátna ľudová škola. Vyučovanie v škole sa začalo 7.10. 1924 s 27 žiakmi. Nová škola bola vybudovaná v roku 1928 a v roku 1936 bola zriadená druhá trieda, počet detí dosiahol 60. V roku 1921 keď sa kolonisti prisťahovali stáli len dva domy.
Pri sčítaní ľudu v roku 1930 má obec 18 obytných domov a 114 obyvateľov. Podľa náboženstva bolo 106 katolíkov, 7 evanjelikov a 1 bez vyznania. V roku 1938 si postavili katolícky kostol, posviacka jaskyne pre sochu Panny Márie sa konala 5.6.1947. Viedenským rozhodnutím 2.11.1938 bolo územie obce pripojené k Maďarsku. 8.12.1938 obyvateľstvo opustilo svoje domovy, prekročili hranice slovenského štátu. Obec bola počas vojny obývaná obyvateľmi z okolitých obcí. Historickým medzníkom je 27.3.1945, kedy cez obec prešla fronta. Po ukončení II. svetovej vojny bolo územie obce pripojené k ČSR. Obyvateľstvo sa vrátilo naspäť.
Najväčší rozvoj obce nastal v druhej polovici 19. storočia. V roku 1950 bolo založené roľnícke družstvo. Osud obce sa od založenia roľníckeho družstva prelína s osudom družstva. V tomto období sa uskutočnila elektrifikácia obce, zavedený bol telefón a zriadená predajňa Jednoty. V roku 1958 bol postavený vodovod, nová železničná stanica, vystavená cesta smer na Bešu a hydinárska farma. V obci boli vystavené nové domy a prístavby. Založená bola materská škôlka. Po zrušení školy sa budova prestavala na kultúrny dom a bol vybudovaný obchod. Bohatý bol aj kultúrny život obyvateľstva. Mládež odohrala niekoľko divadelných hier. V obci sa často konali zábavy. Realizoval sa kurz varenia, šitia. Občania sa zúčastnili zájazdov do zahraničia, ktoré boli organizované poľnohospod. družstvom. Vytvorením spoločného poľnohospod. družstva s okolitými obcami prestáva rozvoj obce a je zaradená medzi zánikové, znižuje sa počet obyvateľov, mladí ľudia odchádzajú.
Obec sa osamostatnila v roku 1992, voľby do orgánov samosprávy sa konali 7.3.1992, bol zriadený obecný úrad v prenajatej budove.